Všetko je, vraj, v hlave...
Milé čitateľky a čitatelia, predpokladám, že ste túto vetu už stretli.
Podľa mňa chce vyjadriť, že veľa vecí, tak veľa, že eufemisticky sa dá povedať "všetko" v našom živote, ovplyvňujú naše myšlienky, presvedčenia, postoje, ktorých súčasťou nie sú len samotné myšlienky ale aj city a emócie. Ak odpustíte trochu výkladu – city sú základom vzťahov /láska, priateľstvo, závisť, nepriateľstvo/ a emócie sú telesné, fyziologické reakcie na podnety, emócie sú napr. radosť, strach, smútok, hnev...
Vo vzťahu k téme tohto čísla – Nadváha a čo s ňou – si možno položiť otázku "Súvisí nadváha s tým, čo máme v hlave?" a "Môže hlava pomôcť zvíťaziť nad nadváhou?"
Nadváha môže mať viacero koreňov. Jedným z nich – no rozhodne nie všeobecne platným – môže byť "zajedanie" stresu, smútku, nervozity. Náhrada chýbajúcej sladkosti života sladkosťou jedla... a paradoxne, často je chýbajúca sladkosť života aj o tom, že nemáme radi sami seba, cítime k sebe odpor, kritiku, cítime za seba hanbu. Chvíľa jedenia a slasť z neho prinesú potešenie a vzápätí ešte väčšiu kritiku a odsúdenie a znova vyššiu potrebu potešiť sa – už so zúfalstvom – sladkosťou. Negatívny vzťah k samému sebe býva často výsledkom traumatizujúcich – bolestivo zraňujúcich zážitkov v ranom detstve.
Nadváha však môže súvisieť aj so zdravotnými ťažkosťami, hormonálnymi poruchami, so životným štýlom. Akokoľvek – nadváha často aj druhotne zasahuje do vzťahu k samému sebe negatívne. Človek s nadváhou sa tak ocitá v bludnom kruhu sebavýčitiek, odporu.
Riešenie nadváhy si vyžaduje správnu motiváciu a motivácia má domov v hlave. Pokiaľ chceme byť v krokoch, ktoré vedú k zníženiu nadváhy úspešní, potrebujeme zistiť konkrétne príčiny, ktoré k nej viedli, byť pod vedením odborníka a mať správnu motiváciu a výdrž. Psychologicky býva dlhodobo neúčinná negatívna motivácia a sebanenávisť. Znie to skutočne paradoxne, ale potrebujeme zlepšiť emócie k samému sebe a lepšie prijať vlastné telo aj s nadváhou skôr, ako sa nám podarí zoštíhlieť a ozdravieť. To, s čím bojujeme – rastie. Ak nemáme sami seba radi a nenávidíme tučnotu – rastie.
Psychologicky pomáha, ak si odpustíme zajedanie stresu a depresie /rovnako ako opačný pól, odmietanie jedla/ a pochopíme ho ako náš deravý obranný štít pred psychickou bolesťou. Poďakujeme tomuto štítu a povieme si, že si zaslúžime niečo lepšie, zaslúžime si zdravé telo a vnútornú silu a pokoj. Nezáleží na tom, koľkokrát sme zlyhali, to všetko bolo výsledkom nezahojenej sebanelásky, ktorú sme pustili nechtiac do seba. Preto okrem zmeny stravy, okrem cvičenia je psychologicky nevyhnutné opakovať si vytrvalo: Nezáleží na tom, koľkokrát a ako som zlyhal/a – ja si zaslúžim zdravú úctu k sebe a zdravé telo. Tento postoj nemá byť až dôsledkom zlepšenia, on je nevyhnutným začiatkom zlepšenia. Takže áno – aj riešenie nadváhy je v hlave. Človeku zapadnutému do pasce toho, že sa nepáči sám sebe, sa zdá priam nemožné zmeniť postoj k sebe. Ako? Veď je to nemožné, rád – rada sa môžem mať až potom, keď schudnem!!! Ak sa budem už teraz mať rád/-a, tak predsa neurobím nič pre zmenu. Znie to tak realisticky. Ale nie je. Pod vplyvom negatívnej motivácie totiž neraz s vervou začíname zmenu, ale nevydržíme, pretože nevydržíme tie negatívne emócie, negatívny postoj k samému sebe človeka doslova otravuje jedom a aby prežil, vráti sa k deravému obrannému štítu. Postoj – zaslúžim si úctu k sebe bez podmienok, tam kdesi vo mne je skrytá moja pravá podoba a ja jej s láskou umožním vyjsť von – je dobrým zdrojom pre vytrvalosť v cvičení, zmene stravy a životného štýlu. "Som skrytý motýľ, zakuklený v obrannej kukle a umožním mu vyjsť von". Budem sa vytrvalo podporovať v krokoch ozdravenia a budem sa mať pri tom rád/rada. Už teraz, hneď. Za čo, prečo? Pretože som človek a moja duša sa živí sebaúctou ako telo kyslíkom, takže si to nemusím zasluhovať, ako si nemusím zasluhovať vzduch, ktorý dýcham. Ale viete čo? Pod vplyvom stresu aj dýchanie nevedomky obmedzujeme, nedýchame naplno ale v kŕči. Želám nám všetkým oslobodenie.
PhDr. Oľga Kostelníková, psychologička