Bolí ma hlava ... pohľad psychologičky

Bolí ma hlava... pohľad psychologičky

Už dávno ľudia skúsenosťou zistili, že ak sa veľmi rozžialia, rozhnevajú, ak sú vo veľkom emocionálnom strese, hlava často bolí. Napätie stiahne cievy v hlave, mozog nedostáva dostatok kyslíka, krčná chrbtica v kŕči tlačí na nervy, ktoré idú cez stavce. Pravdaže, hlava môže bolieť aj z iných dôvodov – hlad, nedostatok vody v tele, chrípka, úraz a mnoho iných príčin.

Príčin na psychogénnu bolesť hlavy – teda na bolesť ako následok negatívnych emócií, máme dnes viac ako dosť. Energetická kríza, inflačná kríza, hrozba chudoby, neistota. Priatelia, všimnime si, že všetky tieto krízy sme si ako ľudstvo pripravili sami, sú dôsledkom rozhodnutí, založených na presvedčeniach nepriateľstva, boja, myšlienkach nerovnosti medzi ľuďmi, výhodnosti klamstva, presvedčeniach o šťastí z konzumu, drancovaní prírody a drancovaní iných ľudí, na delení na My a Oni, na nadriadených a podriadených.

Myslíme si, že tieto boje existujú mimo nás. Oni však žijú v nás, bojujeme sami so sebou, bojuje v nás dobro so zlom a tento boj sa časom materializuje navonok. Preto riešením je, aby každý človek riešil svoje vnútorné vojny. Prejavom takej vojny je bolesť.

Prikláňam sa k názoru, že akákoľvek bolesť tela, dokonca aj po úraze z vlastnej nepozornosti, má vo svojej hlbokej podstate duševnú príčinu. Telo nám, nášmu vedomiu, dáva signál, že naše myslenie a emócie sú – či už aktuálne práve teraz, alebo chronicky dlhodobo - proti životu. Možno sa pýtate: A ako to súvisí napríklad s vírusovým či bakteriálnym ochorením?

Súvisí to cez náš imunitný systém. Ak oslabíme imunitný systém stresom, vypína sa. Je to zákonitosť ľudskej fyziológie, ak sme v silnom a najmä chronickom strese, čo telo pozná podľa nášho napätia, strachu a hnevu – automaticky začne telo dávať energiu do reakcie bojuj, uteč, zamrzni a čakaj... a znižuje až vypína životné procesy rastu, imunity, učenia.

Preto nestačí, aby sme si zobrali liek od bolesti, alebo akýkoľvek iný liek, je potrebné spolu s fyzikálnou liečbou zmeniť myslenie a cítenie tak, aby podporovali život a zdravie v nás a v našich vzťahoch. Podporu pre tento názor som získala aj priamo - skúsenosťami svojej dlhej praxe psychologičky.

Niekedy stačí len oddych, stiahnutie sa z kolobehu napätia, dopriať si niečo dobré.

A tu často prichádza myšlienka: "To sa nedá! Mám ťažký život. Časy sú veľmi zlé". Za myšlienkami, inokedy aj pred nimi prichádzajú emócie: strach, úzkosť, hnev, krivda, žiarlivosť. V tele napätie, bolesť.

Mnoho ľudí je zvyknutých na to, že naše myšlienky a emócie nie sú dôležité a je jedno aké sú. V skutočnosti od toho ako myslíme a cítime závisí naše zdravie a celkovo náš život. A dobrá - i keď náročná správa – je, že ich môžeme vedome meniť a tvoriť, nemusíme nimi iba reagovať na to, čo sa deje okolo nás. Emócie sú síce vždy najprv reakciou na to, čo sa deje a ako si to, čo sa deje vysvetľujeme, aký význam dáme prežívanej udalosti. Preto môžeme vnímať sami seba, svoju emóciu a myšlienku, ktorá ju vysvetľuje vo vzťahu k našej osobe ako signál pravdy o sebe (nie o druhých!). To však nie je koniec. Potom môžeme posúdiť, či naša pravda podporuje život, zdravie a lásku. Áno, také jednoduché to je. Zdravie a lásku. Lásku k sebe a k druhému naraz. Za každých okolností. Ak nepodporuje, mením svoje myšlienky, tvorím dobré emócie. No a to je už umenie. Za každých okolností? To nemyslíte vážne!!

Myslím. Viem, že sa to zdá ťažké, nemožné, dokonca niekedy naivné až hlúpe. Prídem o prácu a mám cítiť lásku k sebe, k iným a myslieť si, že je to OK? Bolí ma celé telo a mám si myslieť, že sa nič nedeje? Nakričal na mňa šéf, manžel, manželka, moje dieťa sa neučí, politici robia zle, všetko sa zdražuje... a ja mám cítiť pokoj a myslieť na to, že svieti slnko? Čo to hovoríte?

Hovorím, že je prirodzené cítiť strach a hnev, keď prídete o prácu, nakričí na vás ktokoľvek, keď ste chorí, keď sa nedarí dieťaťu....ba hovorím, že sa tomu nedá vyhnúť. To je prvá reakcia nášho tela a našej mysle na situáciu, ktorá nie je pre nás bezpečná, nie je dobrá. Tieto emócie však sprevádzajú myšlienky a celé scény v našej hlave. Predstavujeme si napríklad, ako skončíme pod mostom, ako bude aj u nás vojna, ako nás šéf ohovára, ako ho opľujeme, ako naše dieťa začne brať drogy, predstavujeme si, ako hovoríme, kričíme zlé slová, hádame sa v duchu, nadávame politikom, svojmu mužovi, svojej žene, svoje dieťa v duchu zderieme ako hada...hľadáme odpoveď na otázku – čo budeme robiť, ale pod strachom a hnevom nič nenachádzame a tak sa strach a hnev iba zvyšujú. To už nie sú prvé reakcie, prirodzené signály na situáciu, to už je naša bohatá tvorba v hlave. Naozaj musíme na nepriaznivú situáciu rozvíjať katastrofické alebo voči iným ľuďom škaredé, agresívne scenáre vo svojej hlave? Je to nebezpečné, bolesť hlavy je len malým dôsledkom, ak neprestaneme, kazí sa viac a viac v živote. Márne vidíme chyby v iných. Oni ich síce robia, ale my sami si ubližujeme myšlienkami a emóciami.

Mnohí ľudia to už vedia, že je to škodlivé, a snažia sa, snažia, no to negatívne je silnejšie. Akosi sa zdá, že sa negativita v hlave usídlila sama. Ja to nechcem, bojujem s tým a nič! Najmä večer alebo v skorých ranných hodinách sa nedá spať a myšlienky sa valia....Kričíme na seba, hovoríme si, že sme ako malé deti, že sa neovládame, sme sami zo seba nešťastní a zlostní.

Priatelia, to, s čim bojujeme - rastie!

Akokoľvek to znie rozprávkovo, jediná cesta a riešenie, je vyriešiť záhadu, ako udržiavať lásku a pokoj v živote, napriek nebezpečnej a nepríjemnej skutočnosti, ba práve ako múdru reakciu a podmienku pre riešenie nepríjemných skutočností. Ide o to rozhodnúť sa a držať nastavenie na čistenie negativity, prepúšťanie, odpúšťanie, úctu, vďačnosť, pokoj. To všetko najprv dodávať samému sebe. Prestať vyháňať negatívne myšlienky, naopak pohladiť ich v mysli, ako ranené dieťa, ako srnku, ktorú naháňal vlk, ako udreté miesto na tele, ktoré reflexívne hladíme. Predstaviť si, že nás to hladí anjel... Potom pustiť. Nebojte sa, nenastane ľahostajnosť. Príde sila a nápady, čo robiť dobré. Predstavovať si, ako k nám prúdi sila a múdrosť. Predstavivosť, obrazy v našej mysli sú neuveriteľne mocné. Chce to však poctivý tréning. Prestaňme bojovať nielen s vlastnými myšlienkami, ale aj s inými ľuďmi. Sú na tom presne tak, ako my. Namiesto boja, komunikujme s nimi v pokoji a úcte. Hľadajme dohody. Každá zmena vyžaduje tréning. Pravidelne pestovať mentálnu očistu a posilňovanie. Každý večer a každé ráno, práve tak, ako sa staráme o čistotu tela, sprchujeme sa, čistíme zuby ap. Zastaviť negatívne myslenie, vyčistiť hlavu, napojiť sa na pokoj a silu. Aj psychológ môže byť trénerom. A áno. Aj psychológ začína od seba, s vlastným tréningom...

Ako na to sa dá nájsť i v knihách, videách a napríklad aj na stránke Moja kalokagatia.

Oľga Kostelníková