26 April 2016    
 
 
 
 
 
   Hlavná stránkaO mne

 

 

 

 

      Narodila som sa v r.1954 v Humennom, kde stále žijem a pracujem. Som vydatá, žijem v harmonickom vzťahu,  mám dve dospelé dcéry. Psychológia je moja práca, moje poslanie a záľuba súčasne. Študovať  som  ju  začala  na Katedre psychológie Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach, kde som v r.1978 aj promovala. Odvtedy sa ju učím stále, najviac tým, ako spolu s „mojimi ľuďmi“ – mojimi klientmi hľadáme pre každého jedinečnú cestu životom, riešenie ich kríz a problémov, osobný a vzťahový rast. 

 

      Absolvovala som dva dlhodobé psychologické výcviky. V rokoch 1983 – 1986 Komunitný výcvik v skupinovej psychoterapii pod vedením Doc. Stanislava Kratochvíla  a Doc. Jaroslava Skálu. V rokoch 1990 – 1993 to bol medzinárodný výcvik Client – centered Counseling, Psychoterapy and Aplikations of the Person.centered Approach ( Na klienta orientované poradenstvo, psychoterapia a aplikácie v Prístupe orientovanom na človaka) pod vedením Prof. Charlesa Devonshira z USA. V roku 1995 som získala od Slovenskej komory psychológov osvedčenie pre vykonávanie psychologických činností


-         všeobecná psychologická diagnostika

-         poradenstvo

-         psychoterapia (len v rozsahu VŠ štúdia)

-         expertíza

vo vlastnom mene, ako slobodné povolanie.

     

      V roku 1978 som nastúpila pracovať ako psychologička do Okresnej manželskej a predmanželskej poradne v Humennom. Od roku 1991 utvorili manželské a predmanželské poradne na celom Slovensku jednotnú sieť pracovísk s jednotným metodickým riadením Centrum poradensko-psychologických služieb. Naša Manželská a predmanželská poradňa v Humennom sa tak stala územným pracoviskom tohto Centra. Pracovala som teda na jednom pracovisku 26 rokov. Mojím hlavným zameraním bola jednak práca s jednotlivcom a jednak partnerské a rodinné poradenstvo a terapia. Venovala som sa aj náhradným rodinám a detským domovom. V rokoch 2003 – 2005 som  robila aj internetové poradenstvo. Okrem toho som sa podieľala na odbornom smerovaní, vzdelávaní, výcviku mladších kolegov v rámci celého systému Centra poradensko-psychologických služieb, stala som sa aj supervízorkou pre kolegov. Systém Centra mi prirástol k srdcu i mysli a venovala som mu veľa nadšenej a angažovanej energie.

 

     Keď systém Centra poradensko-psychologických služieb rozhodnutím parlamentu na návrh ministra PSVaR SR 31.8.2005 prestal existovať a pracoviská sa stali referátmi Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, teda stratil samostatnosť a svojbytnosť, rozhodla som sa tak povediac na „staré kolená“, ja dúfam, že skôr „zrelé kolená“, odísť zo zamestnaneckého pomeru a pracovať vo vlastnom mene, v slobodnom povolaní – psychologička na voľnej nohe. Chcem zúžitkovať svoje skúsenosti a otvoriť dvere plne svojej tvorivosti pri zrelom užívaní slobody vlastného riadenia a vlastnej zodpovednosti.

 

      Pri tomto rozhodnutí ma drží pri zemi skutočnosť, že ľudia v mojom okolí nie sú zväčša bohatí alebo aspoň slušne zabezpečení a platiť za psychologické služby nie je pre nich jednoduché. Tomu prispôsobujem svoje ceny. Druhou uzemňujúcou skutočnosťou je fakt, že voči psychológii existujú vo verejnosti ešte určité predsudky alebo mýty. Aj pri zohľadnení týchto skutočností chcem ponúkať svoje psychologické služby v nádeji a viere, že mám čo hodnotné ľuďom dať.

Veď každý deň potrebujeme nielen jesť a spať, ale aj ľudsky milovať a byť milovaní, inak nám „vysychá miecha“.

Láska a pravda sú nevyhnutné pre život duše – ale aj tela. Aj telo napádajú choroby najmä vtedy, ak je duša nešťastná, alebo je nútená žiť bez skutočnej lásky v sebe a keď nechápe pravdu. Ľudia už aj strácajú nádej, vyjadrujú sa negativisticky a pesimisticky, že lásky niet. A predsa všetci po nej neprestávajú v hĺbke srdca túžiť. Problém je v tom, že všetci po láske túžia, ale málokto ju aktívne vytvára a rozdáva a v tom, že ľudia nedokážu akceptovať pravdu. Chcem prispieť k tomu, aby sme lásku a pravdu nachádzali v sebe, realizovali ju, zhodnocovali, rozdávali sebe a svetu.

 

      Krédom mojej práce je úcta k človeku, vedenie k objavovaniu vlastných síl a zdrojov, ktoré súvisia predovšetkým so sebaakceptáciou. Radšej učím „chytať ryby akoby som „ryby“ rozdávala.

 

      Teším sa na stretnutie s Vami

 

                                                          PhDr.Oľga Kostelníková

 

 

          Urob pre seba najťažšiu vec na zemi.

          Postav sa zoči-voči pravde.

                             Katherine Mansfieldová

 

 

 

Vždy som sa dívala okolo seba,

kde načerpať silu a sebadôveru,

ale tie prichádzajú zvnútra.

Sú tam po celý čas.

                           Anna Freudová

 

 

 

Copyright © 2006 Hlavná stránka